reklama

Ako môže jediný človek viesť sto ľudí ?

Presne takto znela jedna z mnohých otázok, ktoré tvorili jeden prijímací pohovor na univerzitu v Cambridgi.  Odpoveďou na túto otázku si nádejný adept mohol prijímaciu komisiu prikloniť na svoju stranu alebo pochovať svoje šance študovať na prestížnej univerzite. Odpoveď na túto otázku je však zároveň aj priblížením  princípov, na ktorých funguje celé spoločenské zriadenie. Ako to, že väčšina zverí rozhodovanie o svojich životoch len pár ľuďom ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Už v časoch, keď predchodcovia človeka žili v jaskyniach, si jednotlivec začínal uvedomovať, že sám jednoducho nemôže prežiť. Pravekí ľudia zistili, že v skupinách sa ich spoločné šance na prežitie výrazne zväčšujú. Vo väčšom počte sa ľahšie loví zver, lepšie sa obývajú príbytky, efektívnejšie sa uskutočňuje deľba práce a účinnejšie sa bráni pred nebezpečenstvom. Lenže ak má nejaká skupina správne fungovať, je dobré, ak má na svojom čele jednotlivca, ktorý ju povedie. Tento jednotlivec bol vo väčšine prípadov najsilnejší a najschopnejší člen skupiny, ktorý sa v tých časoch na svoje miesto dostal len a výlučne vďaka svojím schopnostiam. Z tohto postavenia mal nepochybne určité výhody, ale zároveň si na zodpovednosť bral následky svojich rozhodnutí, ktoré mohli znamenať v konkrétnom prípade život alebo smrť. Zákon prírody jednoducho nepoznal nijaký pardón, čo sa mi zdá byť fér.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V postupnom vývoji sa však postavenie vedúceho člena skupiny, resp. vedúcej elity, zásadne menilo. Od pravekého najsilnejšieho člena skupiny, cez patriarchát, matriarchát, staroveké postavenie vládcu - boha, stredovekých kráľov a panovníkov sa ľudstvo dostalo až do obdobia osvietenstva, v ktorom vzniká idea „tzv. spoločenskej zmluvy", s ktorou prišiel Jean-Jacques Rousseau. Základnou myšlienkou spoločenskej zmluvy je, že jednotlivec sa vzdáva časti svojej suverenity v prospech celej spoločnosti, predstavuje akúsi formu dohody medzi všetkými členmi spoločnosti, ktorá je nevyhnutná pre jej ďalšie fungovanie. Myšlienka to nebola zlá, avšak vývoj pokračoval ďalej. Cez nedávne obdobie diktátorov, ktorý sa snažili úplne potlačiť úlohu jednotlivca v prospech celej spoločnosti sa dostávame až do súčasnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dá sa povedať, že dnes, sa za ideálnu formu vlády považuje parlamentná demokracia, ktorá spočíva na moci ľudu, ktorí ju prostredníctvom slobodných a demokratických volieb prepožičiavajú voleným poslancom tvoriacim parlament, ktorý následne kreuje ďalšie posty zásadné pre vedenie daného štátu. V tomto by mala skutočne spočívať skutočná parlamentná demokracia. Ale je občan naozaj nositeľom moci? Má nejaké reálne nástroje a prostriedky, ako usmerniť podľa svojich predstáv alebo aspoň kontrolovať výkon vedúcej moci? Má dnes ešte vôbec jednotlivec záujem, podieľať sa na štátnej moci alebo sa len necháva slepo viesť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potreba mať na čele niekoho, kto povedie, sa v človeku hlboko zakorenila a akoby sa stala súčasťou jeho genetickej informácie. V každom období evolúcie človeka platilo a platí, že v rámci skupiny sa jednoducho vytvára vedúca pozícia, ktorá usmerňuje chod celej skupiny. Avšak zdá sa mi nelogické, že so zvyšujúcimi sa právomocami vedúcich predstaviteľov týkajúcich sa dnes už miliónov ľudí, sa v porovnaní s históriou neúmerne znížila ich zodpovednosť za ich rozhodnutia. Veď si stačí len porovnať, čo by sa stalo s „vedúcim" pred pár tisíc rokmi, ak by čelil takej gorile a čo sa stane s našimi „pánmi" dnes... nič? Ideme správnym smerom ?

Roman Bendík

Roman Bendík

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

absolvent Právnickej fakulty UPJŠ, Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu