Vážime si vek, len pokiaľ ide o whisky a víno ?

Autor: Roman Bendík | 7.3.2012 o 18:23 | Karma článku: 7,75 | Prečítané:  597x

V poslednom čase sa v súvislosti s predvolebnou kampaňou stretávam a rozprávam s ľuďmi na uliciach miest nášho krásneho Spiša. Názory sú rôzne, príjemné, nepríjemné, povzbudzujúce i smutné. Chcel by som napísať niečo o tých smutných, pretože tie vo mne vyvolali najsilnejšie emócie.  

Ako to býva zvykom, pristavia sa skôr starší ľudia, možno majú väčší záujem o politiku ako mladí alebo sa možno len potrebujú porozprávať. Pôvodne som mal v pláne povedať im niečo o našej strane a o našom volebnom programe, no zvláštnym spôsobom na mňa zapôsobili a namiesto toho som len počúval. Sťažujú sa - na politikov, na dôchodky, na nemoc a drahé lieky. Cítia sa byť osamelí, podvedení týmto systémom, nepotrební, odkopnutí na okraj spoločnosti. A nie sú to len prázdne reči a nadávanie „na celý zlý svet", je to poznať z ich hlbokých pohľadov. Je to poznať zo slabnúceho stisku urobených rúk pri ich odchode. Je vidno, že po všetkých tých dlhých rokoch očakávali aspoň trochu viac - právom.

Dôchodok by mal byť podľa môjho názoru obdobím života, kedy si človek môže konečne vydýchnuť. Po všetkých tých rokoch driny, mal by byť odmenou za vykonanú prácu, možnosťou na zaslúžený odpočinok a priestorom pre odovzdávanie svojich drahocenných skúseností. Koľko z vás si povie, potom na dôchodku budem mať konečne čas na moje koníčky, potom budem čítať všetky tie knihy zaprášené v mojej poličke, cestovať po svete a spoznávať nové kraje, no teraz musím drieť, nemám čas, potom...

To potom raz príde, zbehne to rýchlo a nebude to také, ako by sme si všetci priali. Dôchodcovia dnes nemajú zaslúžený odpočinok, „odmenou"  za svoje celoživotné trápenie im je pár eur. Hanbím sa to napísať, ale z dôchodcov sa stávajú „žobráci", ktorí majú existenčné problémy, ktorí namiesto dovolenky na výletnej lodi musia šetriť každé euro na lieky, na chlieb a na mlieko. Z toho mála čo majú, ochotne dajú svojím deťom a vnúčatám, pretože tí takisto žijú v nelichotivých podmienkach. Na oplátku často krát od svojich detí dostávajú neúctu, opovrhovanie, nevďačnosť a samotu. Od štátu zase podvedenie, ponižovanie, byrokraciu a výsmech...Hanbím sa za takúto spoločnosť.

Som mladý, čo ja môžem vedieť o radostiach a smútkoch v starobe ? Ako sa opovažujem poukázať na problém a neposkytnúť vám prijateľné riešenie? Prečo som to napísal, čo tým chcem získať a kto ma platí? Takéto odkazy budem zrejme dostávať po uverejnení tohto blogu. Zaplatené som už dostal - „výplatou" mi bol vďačný pohľad tých ľudí, ktorí boli radi, že sa mi môžu zdôveriť, pretože márne hľadajú niekoho, kto by ich vypočul. Zabudnúť na celú kampaň, na celé voľby a všetku tú špinu okolo. Toto je len jeden problém, ktorý sa týka alebo týkať bude každého z nás. Sú tu aj iné, vážnejšie i menej vážne a ja sa nepýtam, kto má vo volebných programoch ich „riešenia". Pýtam sa ako tu môžeme s týmto žiť? Osoby zodpovedné za tento stav musia pykať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?