Roman Bendík
Do pekla a späť za 8 pracovných hodín
„Všetku nádej opusť, ó, ty, kto tu vstupuješ!" - taký je vraj nápis nad vstupom do pekla podľa Danteho Božskej komédie. Presne tieto slová mám na mysli každé ráno pri mojej ceste do práce.
„Všetku nádej opusť, ó, ty, kto tu vstupuješ!" - taký je vraj nápis nad vstupom do pekla podľa Danteho Božskej komédie. Presne tieto slová mám na mysli každé ráno pri mojej ceste do práce.
Slovensko je nádherný kus zeme. Pre mňa znamená vlasť, domov, zem posvätnú aj otcovu roľu. Je to vlasť spojená s tisícročnou tradíciou, kultúrou, prácou, vierou a láskou. Je to však aj krajina, ktorá umiera...
V poslednom čase sa v súvislosti s predvolebnou kampaňou stretávam a rozprávam s ľuďmi na uliciach miest nášho krásneho Spiša. Názory sú rôzne, príjemné, nepríjemné, povzbudzujúce i smutné. Chcel by som napísať niečo o tých smutných, pretože tie vo mne vyvolali najsilnejšie emócie.
Nepoznám veľa ľudí, ktorí by mali radi exekútorov. Je to pochopiteľná vec - dlžníci ich nemajú radi, preto, že im berú a oprávnení preto, že im dávajú málo alebo neskoro. Je pochopiteľné, že exekútori si robia svoju prácu a podľa mňa osobne by ten, kto si požičia, mal aj spravodlivo vrátiť. Ani nedúfam v to, že naša spoločnosť niekedy dosiahne takú úroveň, aby dlžníci vždy všetko čestne vrátili sami od seba, preto nepochybujem o zmysle exekútorskej práce. No nemôžem sa zbaviť pocitu, že na konci exekučného konania nenájdeme ani jednu spokojnú stranu.
Je zvykom, že v období pred voľbami sa na svetlo dostanú rôzne kauzy a vyťahujú sa všelijaké prešľapy politických strán a hnutí, ktoré sa uchádzajú v predvolebnom boji o hlasy voličov. Veľa z týchto „káuz" nemá oporu v skutočnosti, niektoré sú umelo vykonštruované, aby konkurenčným subjektom uškodili, niektoré sú v momente zmietnuté pod koberec. Dnes som sa však dozvedel o skutočnostiach, ktoré sa týkajú „tzv. občianskej iniciatívy 99 %". Som rád, že oficiálny názov tohto politického subjektu je práve takýto, pretože v tomto blogu budem písať o ich údajnej občianskej iniciatíve.
V súvislosti s blížiacimi sa voľbami sa na Slovensku vo volebných programoch mnohých strán objavujú body, ktoré sľubujú vyriešenie „tzv. sociálnych príživníkov" a zamedzenie situácie, keď nezamestnaný človek, ktorý sa nepodieľa na aktivačných prácach má za určitých podmienok väčší príjem, ako nezamestnaný človek, ktorý sa na aktivačných prácach zúčastňuje. Niektoré hlasy dokonca požadujú podmienenie výplaty akýchkoľvek dávok nezamestnaným povinnou aktivačnou prácou. V tejto súvislosti je zaujímavý vývoj v susednej Českej republike.
V úvode sa ospravedlňujem za krutý nadpis - ale kruté činy, si zaslúžia len kruté nadpisy. Tento blog sa mi píše veľmi ťažko. Pôvodne som chcel napísať úplne o niečom inom, ale rozhorčenie, ktoré vo mne vzniklo po prečítaní si istého článku, dnes posunulo všetky moje iné témy na druhú koľaj. Som veľkým fanúšikom futbalu a s blížiacimi sa Majstrovstvami Európy vo futbale, ktoré sa uskutočnia v Poľsku a na Ukrajine od 8. júna 2012, sa začínajú pomaly objavovať rôzne články, ktoré hovoria o prípravách na toto podujatie. Práve jeden z takýchto článkov ma pravdupovediac šokoval.
V poslednej dobe často cestujem. Som nezamestnaný absolvent vysokej školy a preto je nepredstaviteľné, že by som bol majiteľom auta a mohol by som platiť všetky výdavky s tým spojené. Preto musím cestovať vlakom, občas autobusom, ale nesťažujem sa. Aj keď by som sa sťažovať pokojne mohol, pretože kvalita cestovania v hromadných prostriedkoch prepravy sa so stúpajúcou cenou neúmerne znižuje. Mohol by som písať o špine, o zastaraných vagónoch, o netesniacich oknách kvôli ktorým sa teraz v zime na niektorých chodbách vlakov tvorí dokonca ľad, alebo o nežiadúcích spolucestujúcich, ktorí obohacujú zážitok z cestovania svojim nevábnym zápachom, vzhľadom na ich „divoký" životný štýl - mohol, ale nebudem.
V poslednom období sa na trhu práce vyskytlo veľké množstvo pracovných agentúr, ktoré sa u nás zjavili ako huby po daždi. V minulosti sa u mňa pojem „pracovná agentúra" spájal s organizáciou, ktorej predmetom činnosti bolo sprostredkovať hlavne študentom v období letných prázdnin prácu v zahraničí. Časy sa menia. V súčasnosti sa takmer každý, kto sa snažil nájsť si prácu stretol s ponukou nejakej pracovnej agentúry, ktorá sprostredkuje prácu v spoločnostiach s pôsobením na našom území - v Slovenskej republike.
Sociálny systém v pokrokovej Slovenskej republike je natoľko „vyspelý", že umožňuje občanovi zaradenému do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorú vedie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny SR, uplatniť si náhradu cestovných nákladov v prípade, že sa takýto občan rozhodne vycestovať na pracovný pohovor. Tento benefit, ktorý môžeme v prípade potreby využiť s dovolením našej láskyplnej vlasti, by mal byť podľa môjho názoru samozrejmosťou v každej vyspelej krajine. Aspoň v takej, ktorá má reálny záujem znižovať mieru nezamestnanosti a prinajmenšom takýmto spôsobom pomôcť človeku, ktorý sa rozhodne (v mnohých prípadoch však nemá veľmi na výber) za pracovným pohovorom cestovať a v prípade úspechu každodenne dochádzať aj za prácou.
Presne takto znela jedna z mnohých otázok, ktoré tvorili jeden prijímací pohovor na univerzitu v Cambridgi. Odpoveďou na túto otázku si nádejný adept mohol prijímaciu komisiu prikloniť na svoju stranu alebo pochovať svoje šance študovať na prestížnej univerzite. Odpoveď na túto otázku je však zároveň aj priblížením princípov, na ktorých funguje celé spoločenské zriadenie. Ako to, že väčšina zverí rozhodovanie o svojich životoch len pár ľuďom ?
Čoraz častejšie sa vo svojom okolí stretávam so slovným spojením „dnes v tejto ťažkej dobe". Ako však môže byť dnes doba ťažká, keď každému bez rozdielov sú vraj zaručené práva vyplývajúce z demokratického a právneho štátu, ktorým vraj Slovenská republika nepochybne je. Ako môže byť doba ťažká, keď človek je súčasťou tak prepracovaného a férového sociálneho systému, ktorý vraj každému zabezpečí, to čo mu patrí? Sme obklopení nespočetným množstvom techniky, ktorá má na prvý pohľad zjednodušiť život v takej miere, aká nemá obdobu v celej histórii ľudstva. Tak ako a prečo sa nad nami vznáša oblak ťažkej doby?